reklama

Dačo málo z toho čo sme videli v Iráne 09.2008

Irán je miestom, kde chutí najlepšie pravý čierny čaj, kde všetky negatívne reči nájdu svoj opak vo vrúcnych stiskoch rúk miestnych ľudí a v ich úprimných priateľských gestách. Je to krajina protikladov, ktorej bohatstvo nespočíva len v ťažbe ropy ale aj v tichu rozmanitých prírodných scenérií a nesmierneho kultúrneho dedičstva. Od zikuratov elamského kráľovstva cez architektonické skvosty perzských kráľov až po azúrovo modré mešity islamských šáhov. To všetko v spleti vôní, chutí a lesku drahokamov má toho istého spoločného menovateľa!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Ako z Tisíc a jednej noci
Ako z Tisíc a jednej noci (zdroj: M. Keruľ)

Rozľahlá iránska krajina poskytuje množstvo prírodných skvostov a zákutí umožňujúcich útek pred civilizáciou a nerušený odpočinok a čerstvý vzduch. Prvým prekvapením milovníka prírody je tzv. ,,mini Kapadócia“ okolo mestečka Kandovan ležiacom 50 km juhovýchodne od Tabrizu – bývalého hlavného mesta. Tunajšia krajina bola formovaná sopečnými erupciami a do fascinujúcich tvarov dotvorená neúnavnou činnosťou vetra a dažďa. Množstvo takýchto skalných ihlanov má teraz drobné okienka a je príbytkom šiestich stovák domorodcov. K tomu utešené pahorky s trávou ostrou ako britvy, báječné ticho hladiace dušu len prerušované híkaním pasúceho sa somárika. Pod nami riečka pretínajúca tie malé políčka, ktoré sú obživou, radosťou i domovom zdatných chlapov. Tí síce práve teraz naháňajú po jarku nevinné sliepky, zatiaľ čo opodiaľ stará pani v typickom kroji čosi spriada. Tradičné pestrofarebné odevy sa miesia s čierno čiernym čádorom, ktorý zahaľuje miestne ženy na 95 percent. Na rozdiel od Turecka, je povinnou výbavou aj mladých dievčat. Každý chlap nosí čierne tesiláky a bielu košeľu. Takýto decentný uhladený fešák sa v miestnom jazyku farsi povie choštyp. Tak zovali aj nás všetci naši noví iránski kamoši, ktorých sme veru postretávali neúrekom. A každý sa chcel s nami odfotiť, každý dotknúť, stisnúť tú bielu ruku zo vzdialeného sveta, možno krajšieho lebo takého voľného. Bez nátlaku a zastaraných obmedzení. Toto bolo cítiť z úprimnej reči Aliho v Hamadáne i Samiry z Tabrízu i malého chlapíka, ktorý ma volal sir a veľmi túžil aby som mu pomohol z tejto krajiny. Ale ako ja. Nemám nič, nič neviem a som pre ňho cudzí, i on bol pre mňa. Zbytočne vo mne zbudil obavy z toho, že to neskutočne milé správanie miestnych je snahou získať kontakt s človekom z Európy. Nie to predsa nie je možné. Veď v Súsach nám mávali zo zelovocu a darovali jabĺk plnú náruč, a vodili nás po miestach tajomných, a vysvetľovali, pýšili sa svojou vlastnou históriou, pozývali nás do obchodov za účelom predstavenia toho čím sa živia, nie vidinou dobrého biznisu. Nie, nič, nič prefíkané som z nich necítil, ani z jedného čo mi bol podal ruku a lúčil sa tým veselým choda hafeziii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Raz darmo. Médiá v nás vzbudzujú rôzne mylné predsudky. Jedno však treba mať na pamäti, správať sa solídne, úctivo ku kultúre a zvyklostiam, dodržiavať nariadenia a budiť čo najmenšiu pozornosť a nedať možnosť na nijaké podozrenie. To napríklad znamená nesprávať sa čudne a lietať na rogale ponad miestne továrne so 40x optickým zoomom. Na takéto fotky nás upozorňuje aj šofér nášho taxíka cestou za ďalšou perlou stredného Iránu. Abyaneh sa nachádza asi 65 km od mesta Kašan, ktoré je preslávené najzachovalejšími tradičnými otomanskými domami a krásnymi záhradami. Dedina je chýrna okrovo-červenou farbou domov. Emanzadeh-ye Yahja, svätyňa Zeyaratgáh a najmä mešita Džameh sú budovy zo 14. storočia. Väčšina obyvateľov boli zoroastriánskeho vyznania. Zoroastrizmus alebo zaratuštrizmus, je pravdepodobne najstaršie monoteistické náboženstvo, ktorého zakladateľom bol prorok Zaratuštra. O jeho histórii a podobnosťami s védskym učením nás miestni radi poučia a presvedčia ukážkou svojho archaického jazyka. Úpätie kamenistých vrchov obklopujúcich Abyaneh je aj prírodnou ochranou starých pevností - haman. Už ani neviem ako to bolo cestou späť, tuším nás vozil taký štíhly pánko, tmavý ako všetci, v bielej košeli a čiernych nohaviciach ako všetci, milý usmievavý a nápomocný napokon ako všetci iní. Dohodli sme sa že kým sa tu porozhliadneme on navštívi svojich známych. Náš tým sa následne rozdelil, ja som sa vybral k tým červeným skalám na úpätie masívu čnejúceho nad Abyaneh. Potom zostúpil do údolia ako akýsi prorok, mojím stádom boli myšlienky na rodnú krajinu, pastierskou palicou smäd a hlad a na hlave klobúk zo slnečných lúčov páliacich krajinu. Napriek obrovskej rozlohe Iránskej náhornej plošiny, ktorá tvorí väčšinu územia radikálnej islamskej krajiny nie sú s presunmi takmer žiadne problémy. Doprava má dosť odlišný význam i charakter ako je tomu v západnom svete. Čo sa týka poplatkov je to jarmočná záležitosť, zjednať sa dá aj pri okienku serióznej cestovnej agentúry. Mentalita miestnych dopravcov však je, že sa neodchádza kým nie je spoj úplne zaplnený. Za týmto účelom brázdi najprv autobusovú stanicu a keď nepochodí, skúsi to v centre kde zbiera ľudí vykrikujúc cieľovú stanicu. Raz sa stalo, že závozník zavesený na otvorených dverách busu visiaci na nitkách tety Moiry, tak úpenlivo nadháňal, až sa mu prihlásil pánko stojaci len tak nečinne popri ceste. Bolo očividné, že nechcel nikam ale už keď treba tak sa zvezie, nasadol teda a ide s nami do Tabrízu. Na diaľkových linkách je štandardom vskutku výkonná klimatizácia, občerstvenie a film z tuzemskej alebo nedajbože indickej produkcie. Dopravu na menšie trasy zabezpečujú jedinečné minibusy a všadeprítomné taxíky značky Paykan. Pohonné hmoty sú skôr otázkou čakania na benzínke než samotnej finančnej transakcie. Akoby aj nie, veď juhozápad Iránu patrí k najväčším ťažiskám ropy. V svetovom rebríčku overených zásob je na treťom mieste a podľa údajov z júla 2010 sa na jeho území nachádza zhruba 150 miliárd barelov čierneho zlata. Mestá sú preplnené trúbiacimi autami a chodci to tu nemajú ľahké. Vodiči využívajú skôr manévrovanie volantom ako brzdový pedál. Najefektnejším spôsobom ako si túto skutočnosť overiť je okružná jazda na taxíku- motorke hlavným mestom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

V Teheráne vládne okrem tohto úkazu a v ňom prítomnej orientálnej harmónie aj akýsi kult osobnosti v podobe známeho reformátora. Jeho podobizeň je na každom druhom bilborde. Na každom prvom je znázornený dosť bizarný výjav. Totižto kresba muža, syna svojej plačúcej matky a hrdého otca, najmä však radového vojaka padlého za niečo čo je spojené s miestnou ideológiou. Tu niekde pramení aj miestna mentalita identická s tou v Lakedaimone spred dva a pol tisícročia. Kult osobnosti je zase tak živý ako za čias rímskeho cisára Augusta či Tiberia a miestami zvrátený ako za Commoda. Svedči o tom aj Chomejního hrob v zatiaľ nedokončenom pozlátenom komplexe. Tisíce pútnikov sem pravidelne chodia oplakávať svojho vodcu a v čase ramadánu dodržiavajú svoje obyčaje. Okrem iného aj fakt, že Aláh všetko vidí, všetko čo je na dennom svetle. Stačí nazrieť za záves zatemnených bufetov a smiechu sa nestrimeme. Bochorime všetci. Jeme všetci. Nadstavbou tohto skrývania sa pred všemohúcim s kúskami chlebových placiek a rozmanitej oblohy sú piknikujúce rodinky za každým stromčekom poskytujúcim čo i len maličký pláštik tieňa, ktorý ich uchráni pred bytím videní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chomejního portrét nechýba ani na bankovkách. Tieto ale dokážu plniť sny. Kto by neodolal takémuto pokušeniu? Za každých zmenených 100 eur spravia z obyčajného turistu právoplatného majiteľa jedného milióna iránskych riálov. A čo všetko sa dá za tieto riály kúpiť? Tradičná večera pre dvoch: cícerová polievka, fesendžán- ryža s mäsovými guľkami poliata omáčkou z granátových jabĺk a orechov, šafranový čaj- 12 000RI (12 EUR), jazda taxíkom od 1000RI (0,70 EUR), noc v luxusnom hotely 15000RI (12 EUR), a na občerstvenie skvelý džús rozmanitých nevšedných príchutí 250RI (0,15 EUR) alebo aj maškrta miestnych ľudí akou je uvarená barania hlava (cena nezistená, neodhodlali sme sa:). Aby sme ale príliš neodbočili od toho čo som povedať chcel, a teda čo sme aj videli, vraciam sa teraz do sveta polopúští a divokých hôr. Tam kde stesky pretínajú horské masívy a značky upozorňujú na prechádzajúce ťavy. Jedným z najmystickejších miest Iránu je totiž nepochybne zoroastriánsky ohňový chrám Čak- čak ukrytý v horách 50 km severozápadne od púštneho mesta Yazd. Názov dala miestu kvapkajúca voda zo stropu svätyne umiestnenej v skalnom previse. Čak čak, znamená citoslovce kvapkajúcej vody. Každoročne sa tu koná ohňový festival pred začatím najväčšieho sviatku Now ruz, teda iránskeho Nového roku (okolo 21. marca). Túto udalosť sprevádza jednak celo územný stav nekonečnej hojnosti a jednak celonočná zábava, hurhaj a spev spojený s tradičnými iránskymi piesňami a veselým tancovaním v typických orientálnych rytmoch. Po zbytok roka je ale čak čak opusteným miestom duchov, rozľahlým zabudnutým strateným dielom ľudských rúk. A predsa je tu cítiť dačo špecifické, sme na mieste, ktoré znamená pre fanúšikov vtáka s roztiahnutými pestrofarebnými krídlami základ viery, sme na hore kam pravidelne pristáva Ahura mazda, azdu od čias Kýra Veľkého teda okolo 539-530 pred n. l.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

To, čo je však na Iráne najkrajšie je miestny srdečný a zhovorčivý ľud a rovnako krásne a nevšedné kultúrne dedičstvo. Provincia Fars v juhozápadnej časti krajiny je toho najlepším dôkazom. Centrom provincie je Širáz. K pamiatkam mesta patrí pevnosť so štyrmi 14 metrov vysokými vežami – Arg–é Karím Khání, ďalej Mešjed-e šoháda - Mešita martýrov a krásne záhrady s dvomi jazierkami a mauzóleom z 18. storočia. A ak som doteraz nespomenul žiaden bazár... tak Bazár-e Vakil, ten v Širáze, je ako kapitola z 1000 a jednej noci. Róby, šatky a závoje tyrkysu, purpuru či zamatu, prstene, retiazky a iné atribúty maharadžovej dcéry. Všetko v jasných farbách dúhy a drahokamov. K tomu koberce, ozdoby, koreniny, a zvláštne ovocie, sladké figy a granátové jablká či červené melóny neopakovateľnej chuti. Tento bazár je oprávnene označovaný ako najčarovnejší v celom Iráne. A tak ako by sa každý muž rád načiahol za chladeným pivom aj každá žena by zase určite rada načiahla bielu rúčku za niektorým z týchto ligotavých pokladov. Veď skrášliť samú seba to je zároveň skrášliť svojho druha a byť spolu krásny znamená úspech a to je zadosťučinenie a s ním ruka v ruke radosť z prežitého dňa.

Obrázok blogu


Najslávnejšie časy tohto regiónu spadajú do polovice 6. storočia pred Kristom. Kto niekedy zatúžil navštíviť tajuplné miesta, je na správnej adrese. Celé stáročia totiž ostali v zabudnutí sláva a prach Perzského impéria. Až v 19. storočí boli publikované prvé kresby z jej stratených sídel. Jedným z prvých znovu objaviteľov tejto stratenej kultúry a najmä jej písma bol H. C. Rawlinson, ktorý sa postaral o zverejnenie negatívnych kópií slávneho Behistunského nápisu roku 1852. Spolu s G. F. Grotefendom vystlali cestu k rozlúšteniu tohto archaického písma. Aj vďaka tomu sa mohol svet opäť stretnúť s Kýrom Veľkým – zakladateľom ríše, Dáreiom I. – kupcom a jeho synom Xerxom, postavami dobre známymi z rozprávania otca dejepisu Herodota. Ich skvostné paláce a rezidencie ovenčené slávou, skrápané vínom a voňavými olejmi ale i ošľahané ohňom Alexandra Macedónskeho, ktorý ríšu dobyl roku 332. pred Kr. skrývajú mnoho. Sú to Pasargady a Persepolis. Medzi najlákavejšie monumenty patria hrobky. Hoci tá Kýrova teraz leží na vyprahnutej pláni Murgháb, v časoch achaimenovských panovníkov to bola zelená, dobre zavlažovaná raj pripomínajúca obrovská záhrada s lúkami a drevinami všetkých druhov. Keď sem dorazil po 200 rokoch od Kýrovej smrti Alexander zvaný Veľký, čítal na hrobke klinopisný nápis: „Človeče, som Kýros, syn Kambýsa, ktorý založil Perzskú ríšu a bol kráľom Ázie. Praj mi túto hrobku.“

A konečne Persepolis. Ako všetky spomínané lokality má aj táto lokálny názov Takh-t Džamšíd alebo Džamšídov trón. Mohutné vstupné schodište, Brána všetkých národov, Sieň 100 stĺpov a paláce zdobené nekonečnými reliéfmi znázorňujúcimi procesiu prinášania darov veľkému kráľovi. To sú poslední nemí svedkovia zašlej slávy achaimenovských vladárov.

Nielen s históriou ale aj s jednoduchými rituálmi každodenného života nás oboznamujú miestni prítulní ľudkovia. Mávajú nám z áut obdarúvajú jablkami či sladkými dyňami, vozia vo vlastných autách a v ojedinelom prípade dokonca predstavia jednej matke ako potencionálneho ženícha svojej dcéry. Aj to je Irán. Nič sa však ani po storočiach od nastúpenia Islamu nezmenilo tak radikálne ako otvorenosť mladých. Inak je všetko po starom.

Nástup Islamu bol teda ďalšou prevratnou a smerodajnou epochou v histórii Iránu. K najskvostnejším mestám tohto obdobia patrí nepochybne Esfahán (nasfe džahán - alebo tak nejak, podľa starého úslovia znamená: Esfahán je polovica sveta). Známy je najmä svojimi veľkolepými architektonickými pamiatkami. Dôkazom nebývalej slávy a prosperity je námestie Emáma Chomejního postavené roku 1612 šáhom Abbásom Veľkým a dosahujúce impozantné rozmery 500m x 160m. Nachádzajú sa tu očarujúce budovy islamského sveta príznačné azúrovo modrou farbou: Emámova mešita, elegantná mešita šejka Lotfoláha a palác Ali Kapu vás vtiahnu akoby do deja jednej zabudnutej kapitoly o Ali Babovi a jeho kumpánoch. Po stranách námestia sa opäť raz možno stratiť v kľukatých uličkách slávneho bazáru, ktorý omámi vôňou (ako hovorí môj dobrý priateľ) samotného orientu. V ponuke nechýbajú skvelé cukrovinky rozmanitých chutí od kokosu cez pistácie a iné orechy až po granátové jablká či melóny. Dokonca aj zmrzlina je k dispozícii a veru zachutí, každému, kto uprednostní chládok priečelia paláca Čehil Sotun pred rozpálenými arkádami mosta zaľúbených – Siosepol na rieke Zajandeh.

Obrázok blogu


A jedna výstraha na záver, nechodiť sem v šortkách a ženy bez šatky a dlhých všetko zahaľujúcich šatách a tiež počas sviatku ramadán, kedy sa postia a nič z toho chutného a voňavého čo sme tu spomenuli nebude k dispozícii. J

Michal Keruľ

Michal Keruľ

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Náš život je čas strávený plnením si snov.Sme mini tím, sme to čo vás oddeľuje od mini reality a máličko približuje k mini večnosti, sme Mišo a Nina, sme MiNi. A budeme písať o naši ch mini zážitkoch, mini výsledkoch a mini úspechoch či neúspechoch, ktoré nás aj tak posúvajú ďalej k nášmu mini cieľu... žiť naplno! Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu