Gioco di fuoco - International fireworks festival Malta 2013

Autor: Michal Keruľ | 1.5.2013 o 15:21 | (upravené 12.5.2013 o 16:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  141x

Tradícia ostreľovania nebies patrí k Malte ako chudoba k štátom pozdĺž karpatského oblúka. Už rytieri rádu svätého Jána zvykli slávnosti spojené so zvolením nového majstra, pápeža či narodením princa ozdobovať práve takýmto mimoriadnym spôsobom.

Farebné tajfúny nad MaltouFarebné tajfúny nad MaltouM. Keruľ

 

Veľmi som túžil vidieť všetky tri podujatia a zreferovať ľuďom na Slovensku aká to krása sa tam na ďalekom ostrovčeku odohrala. 26.04. sa konalo v prístave Marsaxlokk na západnom pobreží jedného z najmenších členských štátov EÚ slávnostné zahájenie festivalu. Prvé z troch pyromuzických  predstavení v réžii Focs d Artifici Europla zo Španielska som práve nestihol keďže som akurát pristával na havalimani Luqa Malta, počas druhého predstavenia domácich Mount Carmel Fireworks Factory som čakal na jeden z pomerne frekventovaných busov spoločnosti Arrriva a cez malú škáru v diaľke medzi budovami som letmo zachytával najvyššie vystreľované ohnivé telesá. Lieto Fireworks z Talianska som si naplno užil spoza okna linky X3 do Buggiby. Videl som niekoľko svetielkujúcich gulí vybuchujúcich v značnej výške a rozlievajúcich sa ako husté kvapky stekajúce po okraji dáždnika. Nádhera, a to som bol asi 7 km ďaleko.

V sobotu som mal krízu a nevystrčil pätu z hotelovej izby až do samého večera. Noc v Budžibe patrí starším až starým Angličanom besniacim pri evergrínoch v niektorom z takmer milióna karaoké barov v celom meste. Ďalší deň som toho tiež veľa nevidel, akurát som vybavil fantastickú zľavu na záverečnú šou a za 15 EUR rezervoval miesto na lodi Delfín. Večer 28. 04. bolo na programe druhé súťažné kolo. Tento krát bol dejiskom tradičného podujatia záliv na severovýchode ostrova zvaný Golden Bay. Napriek tomu mi v infoške povedali že to bude v Melliehe na opačnom konci. Jedno šťastie, že som mal potrebu trochu sa oťukať s tunajšími morskými vlnami pre potreby blížiaceho sa absolvovania kurzu PADI a aj na odporúčania mojej recepčnej sa vybral linkou 233 práve na Golden bay, kde pravda hneď vyplávala na povrch ako moje nové plavky. Za jednu hodinu som musel otočiť Budžibu, prezliecť sa, zabaliť foťák a nájsť si dobrý palpost. So skupinkou Nemcov prichádzame akurát. Paľba práve začala. Pred nami je nekonečný konvoj áut. Na trojjazyčné naliehanie, jedno po slovensky, šofér otvára dvere a už sme vtiahnutý ohňostrojmi do sveta sci-fi. Mnohé z telies vyzerajú ako zábery z hlbín vesmíru, ako nové nepoznané galaxie, presne také boli tie obrazce. Fascinujúce svetelné úkazy sledovalo publikum s úžasom z neďalekého útesu, pláže či priliehajúcich kaviarní. Len ja som ešte stále sedel na krajnici a snažil sa zachytiť tie životné okamihy novým fotoaparátom. Pred ďalším vystúpením je nevyhnutné dostať sa ad fontes tých krásnych zjavov. Epicentrum je viditeľné už z diaľky. Hasiči hasia hore horiacu hromadu horiaceho hája, ktorý vzbĺkol pod vplyvom činnosti domácich pyromanov Tal Giju Fireworks Factory. Najlepšie miesto na nasledujúci program je z parkoviska a priliehajúcich kaviarní nad plážami Golden Bay. Ohňostroj nemeckých 1-2-3 Feuerwerk sa stal akýmsi predskokanom záverečného nebeského úkazu v réžii Perotecnia Minhota z Portugalska.  Po poslednom výsterele odznelo zopár slov usporiadateľov, ktoré však dokonale zanikli v rozpŕchnuvšom sa dave. Všetci v húfoch smerovali k svojim autám a bez ladu a skladu sa tlačili jeden pred druhého napriek tomu, že bolo jasne povedané, že autobusy hromadnej dopravy budú mať prednosť. Nestalo sa. Ako škodovky v bratislavskej zápche len ťažko sa posúvali z kroka na krok. Na dôvažok, jeden bus pre niekoľko stovák turistov, medzi nimi matky s deťmi, nebol akosi postačujúci. Do prvého som sa pravda nezmestil, do druhého už vôbec, tretí už bral posledných a aj mňa. To už bol ale pondelok ráno.

30.04. teda deň pred štátnym sviatkom sa v hlavnom prístave Valletty konalo záverečné predstavenie spojené s vyhlásením víťaza tohtoročného festivalu ohňostrojov. Presne o 21:00 - iniciácia záverečného bodu tohtoročného programu medzinárodného festivalu ohňostrojov, ktoré sa konalo pod záštitou Ministerstva turizmu, životného prostredia a kultúry v spolupráci s Maltskou agentúrou pre turizmus. Moja loď odchádza z prístavu v Slieme, na protiľahlej strane ku Grand Harbor. Hostel sa nachádza 15 min odtiaľto. Som tu nový a samozrejme cudzí, mám na sebe tyrkysový sveter, na hodinkách 19:50 a po boku malého Španiela s gps-kom a rovnakým smerom. Vysvetľujem mu, že mne môže veriť a neomylne trielime k prístavu. Je to akýsi Emilio, v mojom veku, odišiel za prácou na slnečnú Maltu a pracuje v markete. Na počudovanie nezarába veľa ale pochvaľuje si , vraj je tu pohoda. Pokoj, relax, nenrobí sa veľa. Žije si tu ako chce resp. ako môže môj malý Španielik. Pred prístavom sa rozdeľujeme a ja v poslednej chvíli vyskakujem na už už sa zdvíhajúci mostík odchádzajúcej lode. Presne 20 00. Nutné poznamenať, že pri príchode do mesta som stretol chlapíka rozvešiavajúceho fotky nezvestnej kamošky. A mne sa vidí, že práve sedí oproti s akýmsi chlapíkom silno slovanského razenia. Zajtra podám správu hľadajúcim...

Po krátkej plavbe vlnami veľkého prístavu začína veľkolepé divadlo. Po tretej sérii z 90% neúspešných záberov sa vzdávam úlohy fotografa. Toto si vychutnám vlastnými zmyslami, nedám si to uniknúť za objektívom. A je to dobrá voľba. V mojej mysli ostanú nádherné farby, gule, svetelné guľomety, dažde a krásne okamihy zaiste dlhšie ako vo formáte JPG.

Čerešničkou celého tohto ohnivého dortu bolo ovládnutie nebies talianskymi Pyro Emotions Fireworks. Tuším že bol vyhlásený aj víťaz ale žiaľ neviem koho si porota či skôr hlasujúci diváci vyvolili. Pre mňa boli favoritmi Portugalci a z nesúťažných určite záverečné vystúpenie Talianov. Ich vylepšené "gioco di fuoco" (rotujúce koleso chrliace ohnivé prúdy) bolo skutočným vrcholom celého vydareného podujatia. Po poslednom výstrele sa naša loď dáva do vláčika ďalších výletných lodí a krúžime okolo celého prístavu so stručným ale výstižným výkladom v anglickom jazyku. Po necelej hodine pristávame v Sliema ferries. Noc sa končí. ? Aspoň som si to myslel. Na izbe ma informuje Simone, že o 10 minút odchádza a to aj so mnou do Pacevillu. Sodomia gomoria dnešnej Malty. Cestou sa k nám pridáva Piere, mladý Francúz s fľašou vína. Pačevil, ako ho s dávkou irónie volá ragazzo Simone, je obľúbenou destináciou mladých, ktorí sa chcú vyblázniť v jednom z každonočných diskotékových barov o počte nenormálnom. Tak ako je Budžiba pre starších, je aj Paceville a celý St. Jullian mekkou bezhraničnej zábavy pre tých neskôr narodených... aj toto je Malta.

 

h.JPG Grand Harbor, Velletta


n.JPG

"Gioco di fuoco"

j.JPG

Jedna z tých 10% vydarených fotografií...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?